Cieľ: DY Pegasi
DY Pegasi je pulzujúca premenná hviezda typu SX Phoenicis, ktorá sa znova zjasní každú 1 hodinu a 45 minút. Hviezda sa rytmicky rozpína a zmršťuje a jej jasnosť sa pritom mení približne medzi 10,0 a 10,6 magnitúdy.
Vďaka krátkej perióde možno počas jedného večera pozorovať jeden až dva úplné cykly. Jej svetelná krivka je charakteristická: po rýchlom zjasnení nasleduje pomalšie slabnutie. Pulzačná perióda sa meria už desaťročia a preukázateľne sa pomaly skracuje, preto je každý nový čas maxima cenným údajom.
Pozorovania
Snímky vznikli počas dvoch večerov so smart ďalekohľadom Seestar S50 (5 cm objektív, ohnisková vzdialenosť 250 mm, farebný senzor), každá s expozíciou 10 sekúnd.
Dátum | Obdobie (UT) | Snímky | Použiteľné |
|---|---|---|---|
14. novembra 2026 | 17:48–20:28 | 464 | 437 |
7. novembra 2026 | 20:15–21:20 | 130 | 109 |
Ďalekohľad k snímkam vyhotovil aj tmavé snímky (darky). Séria zo 14. novembra bola dostatočne dlhá na to, aby pokryla viac ako jeden úplný pulzačný cyklus.
Ako vznikla zo snímok svetelná krivka?
Metódou je diferenciálna fotometria: svetlo premennej hviezdy na každej snímke porovnávame s hviezdami stálej jasnosti v tom istom poli. Zmeny v atmosfére (opar, tenká oblačnosť, priehladnosť) tak z veľkej časti vypadnú.
Príprava: od každej snímky sme odčítali tmavú snímku najbližšiu teplote senzora.
Zarovnanie: Seestar má alt-azimutálnu montáž, preto sa zorné pole počas večera otáča. Každú snímku sme podľa rozloženia hviezd zarovnali na referenčnú snímku.
Fotometria: svetlo hviezd sme merali v malej kruhovej apertúre s odčítaním pozadia oblohy. Použili sme zelený kanál, ktorý má najbližie k filtru V (označenie AAVSO: TG).
Kalibrácia: použili sme štyri porovnávacie hviezdy (000-BJR-290, -288, -292, -289) zo sekvencie AAVSO X43370AMMN. Piata hviezda (000-BJR-294) slúžila ako kontrolná.
Filtrovanie: vynechali sme snímky, na ktorých porovnávacie hviezdy náhle zoslabli, čo poukazuje na prechádzajúci oblak.
Časy: časy stredov expozícií sme prepočítali na heliocentrický juliánsky dátum (HJD), ako je pri časovaní pulzujúcich hviezd zvykom.
Svetelná krivka
Na svetelnej krivke zo 14. novembra sú dobre viditeľné dve maximá aj minimum medzi nimi: jasnosť DY Pegasi sa menila medzi 10,04 a 10,61 magnitúdy V(TG). Zjasnenie prebehne približne za 20 minút, slabnutie trvá niekoľkonásobne dlhšie.
Spoľahlivosť merania ukazuje kontrolná hviezda: pri katalógovej hodnote 12,041 magnitúdy sme namerali 12,050, s rozptylom jednotlivých snímok 0,06 magnitúdy. Pri 10-sekundových snímkach a 5 cm ďalekohľade je to dobrý výsledok.
Kedy nastalo maximum? O–C
V oboch večeroch nastalo maximum približne o 1,2 až 1,3 minúty neskôr, než ukazovala najnovšia predpoveď. Hodnoty sme porovnali s poslednou efemeridou z analýzy Thomasa Bertholda z roku 2024 (OEJV 254).
Dátum | Maximum (UT) | HJD | O–C |
|---|---|---|---|
14. novembra 2026 | 19:36:18 | 2461359,3198 ± 0,0002 | +1,2 min |
14. novembra 2026 | 17:51:21 | 2461359,2469 ± 0,0003 | +1,2 min |
7. novembra 2026 | pribl. 21:19 | 2461352,3920 ± 0,0004 | +1,3 min |
O–C (observed minus calculated, teda „namerané mínus vypočítané“) je najjednoduchšou skúškou „hodín“ premennej hviezdy. Ak sa perióda hviezdy mení, hodnoty O–C sa v priebehu rokov posunú.
Najspoľahlivejšie je maximum zo 14. novembra o 19:36, pretože merania pokryli obe jeho strany. Maximum zo 7. novembra pripadlo na samotný koniec série, preto sme ho odhadli preložením tvaru svetelnej krivky zo 14. novembra. Takmer rovnaké O–C, získané nezávisle s odstupom týždňa, naznačuje, že odchýlka je skutočná.
Poznatky a plány
Smart ďalekohľad je vhodný na vedecky použiteľné meranie premenných hviezd, ak snímky dôkladne spracujeme. Niekoľko skúseností pre majiteľov Seestaru:
Ukladaž jednotlivé snímky vo formáte FITS. Seestarom zložený obrázok nie je vhodný na fotometriu.
Meraj aspoň jeden úplný cyklus. Pri DY Pegasi sú to 2 hodiny; tak bude určite aspoň jedno maximum pokryté z oboch strán.
Maximum sa dá vopred vypočítať z efemeridy, takže pozorovanie možno cielene načasovať.
Kvôli otáčaniu poľa hviezdy na okraji zorného poľa z nečasu vypadnú zo snímky; ako porovnávacie sú vhodné hviezdy zo strednej časti.
Merania sme pripravili vo formáte AAVSO Extended, takže ich možno odoslať do medzinárodnej databázy. Ďalším cieľom je získať viac nocí pokrývajúcich úplný cyklus, aby sa dal vývoj O–C sledovať aj dlhodobo.
Zdroje
Berthold, T. (2024): Analýza O–C hviezdy DY Peg, Open European Journal on Variable Stars 254
AAVSO Variable Star Plotter – porovnávacia sekvencia pre DY Peg (X43370AMMN)
Člen klubu
