Observatórium Miklósa Konkoly Thegeho
Najstaršiu hvezdáreň na Slovensku založil Miklós Konkoly Thege v roku 1871 v Starej Ďale, dnes Hurbanovo na území vtedajšej Rakúsko-uhorskej monarchie. V súčasnosti hvezdáreň riadi činnosť observatórií na Slovensku pod názvom Slovenská ústredná hvezdáreň.
Miklós Konkoly Thege sa narodil 20. januára 1842 v Pešti. Jeho rodičia boli bohatí veľkostatkári v Starej Ďale a pre svojho syna plánovali politickú kariéru. Viac ho zaujímala však matematika a fyzika. Pokračoval preto v štúdiu na Katedre astronómie na univerzite v Berlíne, kde sa mohol učiť od významných astronómov, akým bol Johann Franz Encke. Medzitým študuje aj právo v Budapešti. V roku 1862 získal diplom na Berlínskej univerzite a potom sa vybral na študijnú cestu po veľkých európskych observatóriách. Počas prehliadky sa zoznámil aj s odbornou činnosťou hvezdární, ich pozorovacími technikami, prístrojovým vybavením a významnými astronómami tej doby.
Hnaný skúsenosťami postavil v roku 1871 na strechu jedného z krídel svojho kaštieľa kupolu a umiestnil do nej refraktor typu Bardou s priemerom 4 palce (102 mm) a začal s týmto teleskopom pravidelné pozorovanie slnečných škvŕn a protuberancií.
V roku 1874 postavil na strechu kúpeľného domu v zámockom parku kupolu, v ktorej umiestnil teleskop typu Merz s priemerom 167 mm. Vedľa bola postavená pozorovacia veža pre Browningov 10,5-palcový (s priemerom 267 mm) zrkadlový ďalekohľad. S týmto teleskopom začal spektroskopické skúmanie komét.
V roku 1881 nahradil Browningov ďalekohľad 10-palcovým (254 mm) ďalekohľadom Merz. Keďže sa do kupoly nezmestil, zbúral ju a na jej mieste postavil väčšiu budovu. Vznikol tak charakteristický tvar budovy.
Okrem vyššie uvedených pozorovaní boli pravidelne pozorované aj asteroidy, spektrá hviezd, komét a meteorov a planéty. Konkoly sa pridal k spektroskopickému pozorovaniu jasnejších hviezd na severnej pologuli.
Hurbanovská hvezdáreň sa zaradila medzi najdôležitejšie európske observatóriá. Ako uznanie tu vykonávaného výskumu boli pomenované asteroidy 1445 Konkolya (objavený Györgyom Kulinom, 1938, Budapešť) a 1259 Ógyalla (objavené K.W. Reimuthom, 1933, Heidelberg).
Okrem astronómie Konkoly poskytoval presný časový signál pre celú krajinu. Prevádzkoval tiež geofyzikálny a meteorologický ústav.
V roku 1899 Konkoly daroval observatórium štátu pod podmienkou, že zostane do konca života v Starej Ďale a bude neplateným riaditeľom. Od tej doby názvom inštitúcie bolo: Maďarské kráľovské Konkolym založené astrofyzikálne observatórium.
Okrem Konkolyho pôsobili v observatóriu Radó Kövesligethy, barón Béla Harkányi, Antal Tass a Béla Szántó.
Činnosť inštitúcií bola na istý čas ukončená vypuknutím 1. svetovej vojny v roku 1914.
Miklós Konkoly Thege, riaditeľ observatória zomrel v roku 1916. Hrobka jeho rodiny je v Hurbanove.
V roku 1918 sa Rakúsko-uhorská monarchia rozpadla. Stará Ďala bola pripojená k novovytvorenému Československu, takže zariadenie hvezdárne bolo odvezené do Maďarska.
Po vzniku Československa sa observatórium v Ógyalle od roku 1919 nazývalo Štátne astrofyzikálne observatórium Pražskej hvezdárne a viedol ho Dr. Jiří Kaván. Ďalší jeho kolegovia: Jozef Malíř sa zaoberal fotometriou a kartografiou a doc. Arnošt Dittrich relativistickou fyzikou, matematikou a dejinami astronómie. V roku 1922 bol v závodoch Zeiss objednaný 600 milimetrový zrkadlový ďalekohľad, ktorý sprevádzkoval Dr. Bohumil Šternberg v roku 1927. S novým teleskopom Šternberg, ako prvý v Európe, zmeral polohu novoobjavenej planéty Pluto.
Šternberg inicioval pokračovanie Konkolyho pozorovaní v astronómii, geofyzike a meteorológii. Vzhľadom na to sa mu podarilo rozšíriť tím o kvalifikovaný personál: astrofyzičku Dr. B. Novákovú, geofyzika Jozefa Boušku a meteorológa Emila Veselího.
Vedecká činnosť trvala do roku 1938, kedy bola Stará Ďala pripojená späť k Maďarskému kráľovstvu.
Prístroje boli prevezené do Ondřejova, teleskop Zeiss do Prešova. Ďalekohľad sa stal hlavným prístrojom observatória na Skalnatom Plese.
Počas 2. svetovej vojny prebiehali v Hurbanove iba geomagnetické, seizmické a meteorologické pozorovania.
Znovu ho otvorili až v roku 1962 z iniciatívy Ladislava Valacha a s pomocou Elemíra Csereho, Štefana Kupču, Eduarda Csitnekiho a Istvána Pintéra (geofyzik, polárny výskumník). Fungovala ako Ľudová hvezdáreň Hurbanovo a ako naznačuje jej názov, jej hlavnou úlohou bola popularizácia astronómie a kozmonautiky, ale pritom prebiehali aj astronomické pozorovania. Za prvého riaditeľa bol vymenovaný Ján Očenáš. O rok neskôr, v roku 1963, bol vybavený klasickým ďalekohľadom Cassegrain s priemerom 400 mm a 120 milimetrovým refraktorom. Táto technika sa dodnes nachádza v observatóriu, aj keď teleskop Cassegrain bol prestavaný na typ Newton a používa sa na astronomické ukážky pre verejnosť aj na pozorovanie a fotografovanie.
V roku 1964 bol za riaditeľa menovaný Štefan Knoška. Jeho zásluhou sa v roku 1966 začalo aj pozorovanie a fotografovanie Slnka a pozorovanie zákrytov hviezd. Vytrvalou aktivitou v oblasti pravidelných a úspešných pozorovaní a propagácie astronómie sa hvezdáreň stala oblastným centrom, neskôr celoslovenským. Od 1. apríla 1969 bola riadiacim strediskom slovenských observatórií pod názvom Slovenská ústredná hvezdáreň.
Prvým riaditeľom bol Ladislav Valach (1969-1972), potom Milan Bélik (1972-1989), Štefan Knoška (1989-1990), Teodor Pintér (1990-2016), súčasným riaditeľom je Mgr. Marián Vidovenec.
Rok 1969 znamenal významný zlom v živote hvezdárne, ale mal vplyv aj na činnosť a vybavenie ďalších hvezdární na Slovensku.
Prevádzka astronomických inštitúcií si vyžadovala kvalifikovaných astronómov, preto v roku 1969 začali so stredným odborným výcvikom v astronómii na diaľku s názvom „Pomaturitné štúdium astronómie“. Dvojročná odborná príprava sa začína každý druhý rok a končí sa maturitou, čím poskytuje úplné stredné vzdelanie. V tomto roku sa začal 26. cyklus. Zatiaľ ukončilo štúdium asi tristo ľudí.
Na podporu činnosti amatérskych astronómov bol v roku 1970 založený aj Slovenský zväz astronómov amatérov, dnes Slovenský zväz astronómov.
Tiež v roku 1970 začali vydávať astronomický časopis Kozmos, ktorý vychádza šesťkrát ročne. Aktuálne informuje čitateľov na 50 farebných stranách o astronómii a kozmonautike, ale aj o činnosti amatérov.
Boli zriadené okresné observatóriá a tam, kde to nebolo z finančných dôvodov možné, v rámci kultúrnych inštitúcií prevádzkovali aspoň astronomické kabinety.
Vyzvali na zriadenie astronomických krúžkov v školách spolu s kultúrnymi inštitúciami a klubmi. Koordinujú ich činnosť, pomáhajú vedúcim krúžkov, poskytujú im učebné pomôcky a umožňujú aj ich odborné vzdelávanie.
Tiež bolo možné zakúpiť nové, kvalitné prístroje zo závodov Zeiss. Okrem toho pre školy a astronomické krúžky v dielni hvezdárne vyrábali aj vlastný Newtonov ďalekohľad značky MDN 120.
Poskytujú tiež nespočetné množstvo odbornej literatúry pre záujemcov o astronómiu. Pravidelne vychádza publikácia „Astronomická ročenka“, ktorá okrem astronomických predpovedí obsahuje aj užitočné články.
Špecializované pozorovania sa týkajú predovšetkým slnečnej fyziky, čo je samozrejmé, pretože na Slovensku v Hurbanove je v roku najviac slnečných dní. Pravidelne pozorujú slnečné škvrny, určujú relatívny počet slnečných škvŕn a tiež pozorujú Slnko spektrohelioskopom a koronografom. V roku 1982 bol v novej budove postavenej na tento účel uvedený do prevádzky horizontálny slnečný teleskop s priemerom 600 mm, čo otvára novú príležitosť pre podrobnejšie študovanie aktivity Slnka.
Okrem toho prebiehajú ďalšie pozorovania, ako napr. zákrytov hviezd, zatmení Slnka a Mesiaca, planetárnej hmoty a pod.
Dobré výsledky dosiahli aj na (už pravidelne organizovaných) expedíciách na úplné zatmenia Slnka.
Planetárium a nová administratívna budova otvorili nové možnosti na modernejšie šírenie a popularizáciu astronómie. V administratívnej budove bolo zriadené múzeum (Múzeum Mikuláša Thege Konkolyho), kde sú vystavené dobové ďalekohľady a astronomické prístroje.
Pôvodná budova hvezdárne bola kvôli zlému stavu zbúraná a na jej miesto bola postavená podľa pôvodných plánov nová. Ďalekohľady pôvodne umiestnené v budove sa používajú dodnes.
Organizujú sa tiež astronomické semináre, stretnutia, tábory a školenia. Pravidelne sa organizujú výstavy kresieb a malieb žiakov s tematikou z astronómie a kozmonautiky (Vesmír očami detí). Súťaž vo viacerých kategóriách „Čo vieme o hviezdach“ je veľmi obľúbená. V rámci súťaže budú najlepšie stredoškoláci pripravení aj na medzinárodnú astronomickú olympiádu, kde študenti zo Slovenska dosahujú dobré umiestnenia.
Fotografi sa môžu so svojimi úspešnými fotografiami pochváliť aj v súťaži s názvom Astrofoto. Z víťazných fotografií sa uskutoční výstava fotografií a okrem ocenenia sú uverejnené aj v časopise Kozmos.
Významnou udalosťou je premietanie astronomických filmov každoročne organizovaných s medzinárodnou účasťou v Piešťanoch, na ktoré sa už prihlásilo viacero maďarských tvorcov.
Je takmer nemožné podrobne vymenovať rôznorodú činnosť inštitúcie. Je pre nás potešením, že sa hvezdáreň znova postavila na nohy a naďalej udržiava vo svete dobrú povesť Hurbanova, ktorú dosiahli zakladateľ Miklós Konkoly Thege a jeho kolegovia na konci 19. storočia.
Podrobnosti, aktivity, personál a ponuky programu hvezdárne a planetária sú dostupné na stránke www.suh.sk.
Použitá a odporúčaná literatúra:
Balázs B., Ifj. Bartha L., Marik M.: Csillagászat történet, TIT Budapest, 1982
Ladislav Druga: Hvezdáreň Hurbanovo, SÚH Hurbanovo, 1993
Ladislav Druga a kol.: 125 rokov Hvezdárne v Hurbanove, SÚH Hurbanovo, 1998
Ladislav Druga: Dejiny astronómie a Slovensko, SÚH Hurbanovo, 2006
Ladislav Druga: Úvod do dejín astronómie, II. Doplnené vydanie, SÚH Hurbanovo, 2013
Fotografie poskytla SÚH.
Dobový obraz hvezdárne
Obnovená budova hvezdárne
Budova horizontálneho spektrografu s coelostatom
Konkoly Thegeho Múzeum v administratívnej budove
Vnútorný priestor planetária
Ďakujem Mgr. Mariánovi Vidovenecovi, riaditeľovi SÚH za poskytnuté fotografie.





